Liečivými bylinkami k väčšiemu pôžitku!

Liečivé bylinky sa používajú na veľa vecí, obyčajne nám prídu na myseľ až vtedy, keď sa vyskytnú nejaké ťažkosti. Pritom sú účinné aj na iné veci, ba čo viac!

V súvislosti s liečivými bylinkami nám väčšinou nenapadne stimulácia sexuálnej túžby, pritom ich vlastnosti možno používať nielen na liečenie. Existuje veľké množstvo takých rastlín, ktoré zvyšujú sexuálnu energiu a samozrejme nie je nevýhodou ani to, ak sa k energii pridruží aj výkonnosť. Nuž a ak poznáme najdôležitejšie rastliny pôsobiace ako afrodiziaká, neostáva nám nič iné ako zabezpečiť podmienky romantickou večerou, voňavým kúpeľom a môže sa začať nočné vyvádzanie!



Ľudia, ktorí si zvykli na lieky, sa samozrejme ako prvé opýtajú: koľko je treba užívať z toho a toho, aké je dávkovanie a pod... Existujú také rastliny, ktoré vyvíjajú svoje účinky vtedy, ak sa užívajú dlhodobo, iné pozdvihujú sexuálnu túžbu príležitostným užívaním.

Jedna z najstarších písomností, v ktorej sa spomína využívanie liečivých bylín je Ebersov papyrus, ktorý pochádza z roku 1534 pred Kristom, a bol nájdený medzi nohami jednej múmie. Papyrus je dlhý 20 m a široký 30 cm. Nachádza v ňom 877 opisov rôznych ochorení a ich príznakov, ďalej spomína vyše 100 liečivých bylín a prírodne sa vyskytujúce látky.

Serapis, boh plodivej sily a liečenia

Už v starovekom Egypte sa ochorenia brali veľmi vážne. Za zdravotný stav faraónov boli naraz zodpovední aj niekoľkí lekári. Bohom liečenia bol Serapis, samotné liečenie bolo vykonávané v kostoloch. Robotníci stavajúci pyramídy dostávali ku každodennej strave aj liečivé byliny, aby ich ochránili pred infekciami a nákazami.

Grécke liečiteľstvo

Hippokrates (460-377 pred Kr.) bol "otcom lekárskej vedy", narodil sa na gréckom ostrove Kos. Jeho otec Hérakleidés chcel z neho od detstva spraviť lekára, preto bola aj jeho výchova podrobená tomuto cieľu. V známej a populárnej knihe Corpus Hippocratium popisuje viac ako 200 liečivých bylín. Rôzne ochorenia považoval za prirodzenú súčasť ľudského bytia, ktoré sú však vhodnými prípravkami liečiteľné. Bohom liečenia a lekárskej vedy je v gréckej mytológii Asklépios, syn Apollóna a Korónis.

Liečenie v kláštoroch

V stredoveku boli chorí vylúčení zo spoločnosti, lebo choroby sa považovali za kliatbu od Boha. Liečenie sa uskutočňovalo väčšinou v kláštoroch, pod dohľadom mníšok a rehoľníkov. V ráde benediktínov založenom Svätým Beňadikom venovali ako prví pozornosť liečeniu chorých. Účinkom toho sa v kláštoroch začala výučba rehoľníkov, ktorý sa venovali ošetrovateľstvu. V rámci toho sa popri kultúrnych rastlinách zaoberali čoraz väčším množstvom liečivých bylín. Svätú Hildegardu z Bingenu (1098-1179) hlavnú opátku, vyhľadávali svojimi otázkami mnohí chorí v kláštore v Ruppertsbergu. Do ďaleka sa niesol chýr o tom, že v záhradách kláštora sa pestujú liečivé byliny, a za stenami kláštora funguje aj lekáreň, v ktorej sa vyrábajú mastičky, čaje a liečivé kvapky. Hlavná opátka, ktorá hlásala, že liečiť sa nemá iba chorý orgán, ale celé telo, poskytovala poradenstvo ohľadne zdravia aj samotnému Fridrichovi Barbarossa.

Až do takejto dávnej minulosti siaha zber a používanie liečivých rastlín.

MAXINBED sa na trh dostáva vo forme kapsúl. Veľkou výhodou je, že jednotlivé zložky sa do kapsúl a následne aj do organizmu dostávajú v prírodnej forme.


Chcem objednať MAXINBED